#4 | "Mám to šťastie, že som zodpovedný za konfigurácie, ktoré sa budú predávať" | hostia Tomáš Hubocký a Ladislav Zambor | WESTech podcast s HP a Intel

M: Ahojte, priatelia, je tu ďalší diel WESTech Podcastu a dnes sú so mnou opäť v štúdiu Laco Zambor a Tomáš Hubocký, produktoví manažéri spoločností WESTech a HP. Páni, vitajte. 

TH: Ďakujem. 

LZ: Ďakujem, ahoj. 

M: Môžeme si teraz povedať takto na úvod, že vy o sebe máte také krásne, stručné biografie, v ktorých jeden tvrdí, že je Husákove dieťa, druhý, že je mileniál z generácie Y. Takže môžeme si asi povedať, že zažili ste také veci, ako boli Commodore, Atari a podobné krásy? A keď sa teraz pozriete na to, kam sa ten svet IT posunul, tak asi to musí byť fascinujúce aj pre vás, ktorí ste z tohto odboru. Tie uplynulé desaťročia boli naozaj šialené. 

LZ: Tak ja by som za seba najprv povedal, že v podstate tým, že som odmala vyrastal s takýmito konzolami, by som povedal, na tú dobu, lebo boli to v podstate také tie základy. Nejaké tie prvé Teslove televízory, na ktoré sa dalo napojiť nejaký takýto Atari alebo nejaké to Commodore a ja si myslím z jedného dôvodu, že to bolo pre nás také, viac také zábavnejšie ako teraz, keď deti niečo zapnú si a hrajú. Lebo predsa, my sme si to viac vážili. Predsa, nikto v celom meste nemal nejakú tú tenisovú hru alebo proste ste boli jedineční a hrali sme tam všetci, a čiernobielo, a vôbec to farebné ani nebolo. 

M: Chodilo sa za kamarátmi, áno. Potom neskôr niekto mal Playstation, tak sa bežalo za ním, že ho mal doma. Celá trieda. 

LZ: Čiže všetci sme v podstate sedeli za jedným, nejakým jedným televízorom veľkým a v takom kruhu asi 6 – 7 ľudia, vtedy deti. A proste sme mastili. A pamätám si, že sme hrali na takých prvých 286, 386 také tanky. To sú také čiary, strieľali hore-dole a sme to dokázali hrať aj 2 – 3 hodiny, čo bolo úplne že super. V tejto dobe to už také nezažívame. Že už skôr všetci sa nejako prepájajú a nie sú vedľa seba. Že väčšinou sú aj kilometre, aj stotisíce aj na druhej strane zemegule v podstate hrajú tieto hry a ten vývoj sa úplne inde posunul. A predsa vošiel do trošku takej inej dimenzie, by som povedal, že inej tej virtuálnej. Že v podstate viac ľudí sú, jak keby sami seba si nahrali, svoju postavičku a tú postavičku ako keby používali v hre. A sú takí skôr neosobnejší, ale zisťujem, že dejú sa také stretávky. Že tí ľudia sa stretávajú. 

M: Stretávky gamerov. 

LZ: Presne tak. Aj takých iných, normálnych tých...

M: Normálnych ľudí. 

LZ: Hej. Aj takí sa stretnú. Ale je to niečo iné. Aj tie deti sa už viac, ako sa snažia, ja aspoň svoje malé sa snažím trošku ich odsocializovať čo sa týka tých mediálnych a online priestoru, aby vedeli, že aj spolužiaci sú v škole a volajú sa Janko, Paľko, Rudko a nejaká tá Anežka. Čiže aby proste vedeli, že treba sa socializovať a spoločne žiť. Aj keď teraz v tejto dobe, ako hovorím stále, pokračujeme v korone, je to ťažšie. Dám slovo určite Habakimu. 

M: Začali sme tak že gamersky a samozrejme tak navoľno. Len aby som povedal, o čom sa budeme potom neskôr v podcaste rozprávať. Budú to technológie Intelu a samozrejme produkty a portfólio HP. Ale Tomáš, mňa by ešte zaujímalo, neviem, či sa ti chce teraz byť, nazvem to že prorok, ale kde vidíš najbližších 10 rokov sveta IT? Kam nás to môže až dotiahnuť? Možno v tých veciach, ktoré sa týkajú práve notebookov a desktopov.

TH: Tak ja teraz počas toho Laciho vstupu som tak premýšľal nad tým, jak ja som začínal s didaktikom a neviem čo, mnoho vecí. Predsa len Husákove dieťa znamená, že som sa narodil niekde okolo roku 1980, prípadne skôr, takže mnoho vecí sa zmenilo. A presne tým som chcel premostiť, že odkedy vlastne prišlo do sveta také to moderné IT, ako ho poznáme dnes, osobné počítače, notebooky, atď., servery, jednoducho vývoj toho sveta sa prudko zrýchlil. Tzn. typický príklad pre mňa je, niekedy sa nadizajnovalo auto a vyrábalo sa 10 rokov. Dnes práve za pomoci vyspelej IT alebo IT vybavenia, IT serverov, pracovných staníc, redizajnujú tie autá možno každé dva roky. Ten životný cyklus sa strašne skrátil, technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo, pretože vlastne technológie už vyvíjajú technológie. Takže je veľmi ťažké povedať, kde budeme o 10 rokov, či už pristaneme na Marse a či pri tom budú notebooky, ktoré budú mať len nejaké laserové zobrazovanie namiesto displeja. Človek musí byť veľmi odvážny, aby vedel vykresliť budúcnosť o 10 rokov v IT podľa mňa. 

M: Tak sa skúsme naspäť z týchto predikcií a z Marsu vrátiť na Zem a poďme do portfólia HP. Poďme k notebookom možno od série 200 až po 1000. 

TH: Budeme hovoriť primárne o biznisových notebookoch, keďže to je moja šálka kávy a ja som produktový manažér práve pre biznisové notebooky. Takže veľmi rád porozprávam o našich biznisových notebookoch. Máme ich rozdelené do sérií alebo do tried od 200 až po 1000. Veľmi zjednodušene platí, že čím vyššia séria, tým lepšie. Tzn. u 200 je na začiatku 2, u tisícky je to 10. Takže čím vyššie toto číslo, tým v podstate lepšie. Začíname 200, ktorá je takým naším, hovoríme tomu entry level produktom. Tu nebudem hovoriť o tom, že aké to je. Je to štandardný notebook, v dnešnej dobe má ešte optickú mechaniku, čo opäť ocenia používatelia typu moja mama, ktorá tam má či už odzálohované dáta alebo si púšťa občas ešte CD, pretože Spotify, nie je ona úplne ako Spotify friendly. 

M: Treba myslieť aj na maminky, samozrejme. 

TH: Presne tak. Takže tá 200 je taký elementárny základ a je to skôr produkt, ktorý je dobrý na to, že ho prenášate raz za týždeň z obývačky do pracovne a opačne. 

M: Dokedy myslíš, že toto ešte vydrží? Alebo aké sú, chalani, vaše spoločné nejaké predpoklady CD mechaniky? Také veci, ktoré boli pre nás úplne bežné. Niekto si dnes už nemôže pozrieť na DVD svoju maturitu alebo svoju svadbu alebo niečo, čo bolo natočené a v podstate nemá si to ani poriadne kde zdigitalizovať, lebo už strašne málo ľudí sa niečomu takému venuje. Budú ešte vôbec potrebné takéto veci ako sú CD a DVD mechaniky? 

LZ: Ja si myslím, že v jednom momente to sa usekne určite. Lebo v podstate tá mladšia je vlastne naša generácia mileniákov tí ypsilonoví, tak väčšinou používajú všetko na zálohovanie už ten Cloud. Čiže v podstate už sú od nejakej, na tom internete a nepotrebujú už nikde schovávať si CD alebo nejaké externé disky a na tom mať dáta. Ale dokým ešte žijú naši, tiež mám maminu, tiež mám otca a taktiež oni radi si nejaké to CD z maturity pustia a nejakú tú svadbu našu a pod. Čiže oni určite, dokým tá generácia bude žiť, chvalabohu, dúfam, čím najdlhšie, lebo predsa každý jeden ten rýchly vývoj dopredu neprinesie niekedy to, čo potrebujeme. Čiže potrebujeme sa aj niekde zhora zbrzdiť, že: „Haló, je tu nejaká ešte generácia, ktorá v podstate potrebuje tieto, nejaké tie napalovačky optické a pod.“ A je to aj taká forma aj pre tie deti zaujímavá, lebo predsa už čím ďalej tie notebooky sú tenšie, chudšie, aj už v tejto 200 rade za to obdobie, ktoré som ja zažil, už 8 rokov, som zažil už rôzne od tej hrúbky, ako sme mali niekedy 3 – 4cm, už teraz sme niekde okolo 1,5cm a čím ďalej sa to zmenšuje. Tak tam už pre tie deti už to nie je také, že si môže niečo chytiť alebo niečo vyhodiť von alebo prípadne, proste je to celé vcelku. Otvoríte, zavriete. Čiže predsa tá mechanika, ešte keď si to stisne, niečo vloží, tak si to aj viac váži. Že proste má to viac funkcionalít. Čiže ono tá doba ešte myslím, že najbližších 4 – 5 rokov to ešte bude stále. Môj názor. Je to také, že jak som videl dopredu aj dozadu, tak jedine. O tých 10 rokov, ako hovoril Habaki, to sa nedá. 

M: 10 rokov ste si netrúfli, ale 4 – 5 okej. Takže máme aspoň nejakú predpoveď. Habaki, vráťme sa teda späť k tým produktovým radám. 200-ku sme si predstavili. 

TH: Ja ešte možno sa vrátim predsa len k tej tvojej otázke, Luki, ohľadom ukončenia takýchto vychytávok ako sú optické mechaniky. Tuna výnimočne nepotrebujem krištáľovú guľu, pretože ten čas je dnes. Budúce generácie 200-viek, ktoré prídu na trh, už nebudú mať optickú mechaniku, ale stále je tu samozrejme možnosť dokúpiť si externú USB mechaniku, ktorá je veľmi šikovná, spratná a má to dve zásadné výhody. Za prvé, samozrejme, tá optická mechanika niečo stojí a každý, kto si dnes kupuje 200-ku a nevyužíva tú optickú mechaniku, tak platí za niečo, čo nepotrebuje. Kdežto každý ten, kto, typicky moja mama, tá si tú optickú mechaniku USB kúpi a bude môcť ďalej využívať všetky tie svoje CD a DVD, ktoré má. Takže technologicky už sme za týmito tzv. legacy vlastnosťami, takými tými pôvodnými, ktoré, legacy vlastnosti, ktoré pôvodne robili PC alebo notebooky notebookmi a PC pred 10 rokmi. Ale stále dávame používateľom a zákazníkom alternatívu, aby sa k tomu mohli vrátiť. 

M: Aké sú tie vyššie rady? Poďme postupne. 

TH: Tak po 200-kách je taká naša top SMB, tomu hovoríme, platforma. Small bussiness, small office alebo proste small bussiness a to je produkt 400-vka. Naozaj za mňa veľmi vydarený produkt. Máme naozaj široké portfólio konfigurácií, ale ak sa budeme baviť o tom, že napr. commercial vz. consumer, tak produkt 400 je len v jednej farbe. Je v striebornej. Ale zase skutočne je to funkčný produkt. Má hliníkový kryt displeja, hliníkový kryt klávesnice, čiže naozaj je veľmi vydarený. Čo by som rád ešte možno povedal, také trendy, čo možno poslucháči nevedia, je fakt, že registrujeme zvýšený záujem alebo presun používateľov a zákazníkov od tých slabších konfigurácií ku silnejším. Od HP 200 ku ProBook 400. Tzn. zdá sa mi, ako keby tí používatelia už neprišli iba s tým, že: „Dobrý deň, čo máte najlacnejšie? Čoho máte dosť?“ alebo tak, ale prichádzajú už aj s tým, že naozaj: „Áno, chcem kvalitnejšie šasi, pretože to nebude iba v obývačke alebo v pracovni na stole, budem to prenášať, budem to mať pre syna do školy, potrebujem, aby keď mu to tam niekde na prednáške spadne, aby to vydržalo niečo“ atď. Čiže toto je pre mňa veľmi dobrý signál. Ja mám z toho radosť, pretože si myslím, že je to ten správny trend a dá sa povedať, trošičku si teraz prihrejem polievočku, že jednoducho je to dobré aj preto, že ten používateľ má oveľa lepší zážitok z používania toho produktu. 

M: Určite áno. A myslíte si, že toto celé prišlo možno samostatne z toho, že ľudia si uvedomili, že potrebujú niečo kvalitnejšie alebo je to skôr kombinácia toho, že sa zvýšila aj tá kúpyschopnosť, že si môžu dovoliť nepozerať sa na ten najlacnejší produkt, ale trošku si vyberať? Alebo do toho zasahuje aj kvalitný marketing, možno propagácia tých produktov, to, že si značky viac dávajú záležať na tom, aby odpromovali tú svoju vyššiu radu než tú najnižšiu?

LZ: Ja si myslím, že v podstate aj u nás na Slovensku to je cítiteľné, a vlastne aj v Čechách. Sme rovnako tie krajiny vyspelé. Tí ľudia sa aj trošku, ako aj sami sa cítia lepšie. Jednak myslím, že aj tá doba pokročila, kde sme sa posunuli trošku u nás v týchto krajinách, na vyšší level. Čiže vlastne potrebujeme aj mať nejaké, proste skôr jak keby na ani nie že investíciu, ale možno na dlhodobé použitie toho produktu. Lebo ako vidím, čím ďalej sa to vyrába tak trošku veľmi masovo a niektoré tie, keď som si kúpil pred 10 rokmi notebook HP, tak doteraz mi ešte funguje. Teraz keď si kúpite ten najlacnejší notebook, tak určite vám tých 10 rokov myslím, že až tak neviem, či bude fungovať. Čiže keď viem porovnať si to z toho historického dôvodu, tak určite tí ľudia aj sami pochopia, aj pochopili už dosť veľa tých generácií, aj starších aj mladších, všelijak proste, že radšej si kúpiť, proste priplatiť si o nejakých tých 50 – 100€ navyše a mať tu kvalitnejší produkt, kde sa dá aj dokúpiť nejaká tá predĺžená záruka. Čiže v podstate nejaký ten balík poistenia, s ktorým si posuniete tú záruku a v podstate viete si to odservisovať aj neskôr. Dá sa aj dokonca aj post-warranty. Čiže vlastne keď bude končiť tá záruka, čiže dokúpiť si. Vlastne táto rada ProBook-ov a vyššie, už túto vec umožňuje. Čiže preto je aj ten komerčný sektor zaujímavejší, lebo radšej dáte si možno pár euro navyše, aby ste mali tú výpovednú hodnotu tej služby dlhšie ako pri tých lacnejších. Čiže ja sa stretávam bežne už takto, jak hovoril Habaki, že sa to fakt posúva na ten vyšší segment. 

M: Poďme opäť vyššie. Predsa len posuňme sa ďalej k tým 600-vkám a 800-vkám. To sú korporátne platformy a mňa by zaujímalo, aké teda sú s nimi skúsenosti. Predpokladám, že veľké firmy hlavne ich používajú.

TH: Tak. Keď sa pozrieme na to portfólio korporátnych počítačov alebo resp. počítačov alebo notebookov od 600-vky vyššie, tak 600 je taký náš vstupný produkt, ktorý je povedzme máličko jednoduchší, ale už ponúka všetky tie vlastnosti, ktoré ocení veľký firemný zákazník. Napr. opäť spomenieme už spomínané vPro od Intelu, tzn. skutočne vzdialený manažment, kedy ten používateľ sa na diaľku pripojí a vie sa pozrieť na ten počítač aj vo vypnutom stave. Ďalej tam máme na rozdiel od nižších rád, čítačku občianskych preukazov, ja tomu hovorím, aby to bolo ľuďom bližšie, pretože dnes je táto téma aktuálna. Všetci musíme komunikovať so štátnou správou digitálne. 

M: A všetci to poctivo robíme, však? Slovensko.sk, pozdravujeme. 

LZ: Ja keď som komunikoval naposledy, lebo som riešil odhlásenie nejakého vozidla a prihlásenie, tak ako môžete mať najrýchlejší počítač na svete, ale niekedy to nestojí za to. 

M: Systém ťa dobehne, ten štátny. 

LZ: Presne, vás dobehne. Čiže niekedy je to celkom vtipné. Že máte tú technológiu, ale všetky tie ostatné veci nefungujú. 

M: Ale teda v týchto notebookoch sú, vravíš, čítačky priamo integrované. Čiže netreba ich riešiť externe. 

TH: Presne tak. Lebo to je vždy vec, ktorá sa v tom USB porte zalomí, zabudne sa niekde. Ja to tak isto často využívam, pretože často som na cestách, zabudnem, že som toto zabudol podať, neviem čo, neviem čo. Je to skutočne komfortné. 

LZ: Ja to pravidelne tiež využívam, tú čítačku občianskych. 

M: Povedz nám ešte nejakú príhodu. Čo si ešte nestihol napriek tomu, že si mal čítačku občianskych na Seneckých jazerách? 

LZ: Je to celkom dobrá vec, lebo je to také, že človeku to niekedy uľahčí život. Aspoň nemusí ísť tam osobne. Predsa aj teraz je tá korona, takže človek sa vždy bojí ísť k tým policajtom. Nedajbože, že nejaký nebude mať rúško alebo vy nebudete mať a vás tam hneď seknú. Tak radšej si tam dám do tej čítačky ten občiansky a tvárim sa, že za hodinu, za dve to aj spravíme. Čiže aspoň to. Že je to taká sranda, že na tom dopravnom vám to bude trvať možno do polhodiny osobne, ten osobný kontakt. A cez ten počítať predsa, je taký rýchly, všetko super, máte aj gigové pripojenie, ale aj tak vám to nepomôže, trvá to dve hodiny. Čiže je to také srandovné. Ale na druhej strane, aspoň sme posunuli sa v tej dobe, že nemusím stáť jak v Tuzexe v nejakých veľkých radoch.

M: Sedieť doma a nadávať si sám vo svojej samote. 

LZ: Presne. Alebo v nejakom, že tam mám hodinu-dve stáť a len kukať na tých ľudí, dokým prídem k jednému, dá dva podpisy a idem preč. Čiže aspoň sme sa v tomto posunuli veľmi dobre. A čo je dobré v tom HP, tak oni to majú hodne aj bezpečnostné. Však? Vlastne ja si myslím, že v každom tom notebooku je nejaká tá Intel technológia, ktorá je veľmi, akože hodne dobre ukrytá takým nejakým čipíkom a oni to vedia veľmi dobre, tak akože dávať pozor na ten môj občiansky. A to určite o tom TPM čipe a pod. vie porozprávať aj Habaki viac. Ja sa do toho tak len, vždy sa toho akože, dôverujem tomu, viem, že to tam je, viem, ako to funguje, ale to odbornejšie, to určite. 

M: Ale môžeme ostať teraz v takej rovine tajomna a všetci ti budeme dôverovať, Habaki. Skúsme si predsa len možno ešte povedať ten rozdiel medzi 600-vkami a 800-vkami, ale naozaj iba stručne, lebo to sme si nepovedali. 

TH: Tak, ja by som ešte sa vrátil predsa len k tej 600 a k Lacimu. Čo sa týka tých policajtov, vždy radšej ja prídem za policajtom, ako keď prichádza policajt za mnou. A druhá vec, ktorú som ešte chcel povedať ku tým 600, len jednou vetou. My sme to donedávna používali ako tzv. desktop replacement. Tzn. ešte dnes je ProBook 600 stále produkt, ktorý má optickú mechaniku, ktorý má sériový port. Luki, vieš, čo je sériový port? 

M: Nie. Ale prikyvujem, preto sa ma to opýtal. 

TH: Takže, toto sú všetko veci, ktoré už dnes alebo trebárs ten sériový port môže alternovať s VGA portom. To si pamätáš? 

M: To už viem. 

TH: Takže už nová 600 to mať nebude, pretože skutočne ten tlak na dizajn, opäť jeden z tých atribútov vývoja nových produktov, je dizajn. Ideme po čo najnižšej hrúbke produktu, po čo najnižšej váhe. Takže všetky tieto legacy feature odchádzajú takmer do zabudnutia. A teraz plynule skúsim premostiť k 800-vke, ktorá je ešte tenšia, ešte viac sexy produkt. 

M: Takže je to o tom sexyness v tomto prípade. 

TH: Aj o sexyness aj o tom, že...

M: Asi aj nabitejšia nejakými ďalšími vecami. 

TH: Dnes tá 600 je ABS plastová, 800 je hliníková. Aj keď to trebárs porovnám so 400, ktorá je takmer celá hliníková, tak keď ich chytím do ruky, ten feels like, pocitovo je tá 800, prirovnal by som to opäť k tým autám možno že. Teraz nechcem nikoho uraziť, ale či Octavia alebo A6, obe ma odvezú do Prahy. Ale v tej A6 to bude úplne iný komfort, si myslím, ako v tej Octavke. Čiže 800 pre zjednodušenie A6 a 400 Octavka. 

M: Dobre, takže A6 je 800. Tí, čo nie sú ani autíčkari, ani notebookari, tak teraz podľa mňa počuli niečo, čomu absolútne nerozumejú. Nevadí. Ale pome, poďme. Rozprávam ako Maďar. Poďme k niečomu, čo je úplne že topka u vás, vo vašich sériách. A to sú tie manažérske EliteBooky 1000. Keď teda A6 je 800-vka, tak tento je potom čo? To je to spomínané Bentley z predošlého podcastu? 

LZ: Ale áno, určite. Ja by som povedal, že tie EliteBooky 1000 rada je už niečo navyše. Jednak aj komfortne a jednak aj kvalitou vyhotovenia, hrúbkou, v podstate výkonom. Lebo to top, čo sa nájde na trhu z tých komponentov zoskladať, tak práve v tých EliteBookoch nájdete. Každý jeden užívateľ, ktorý mal tú česť sa s tým stretnúť, tak vie po nejakom čase odhaliť rozdiely medzi tými všetkými radami a vidieť, že to je fakt nejaké to Porsche alebo Ferrari to HP a nie je to v podstate niečo, nejaká tá Fabia alebo nejaké to Polo. Čiže v tomto HP každým rokom pridáva nejaké tie futurky, by som povedal. Jednak funkčného, že sa vám všetko štartuje hneď a pod. Toto už je bežný štandard. Ale aby ste, keď to chytíte do ruky a tvári sa, že to nie je už ani kabelka pre ženu, že je to proste už také, že sami dávate pozor na to, že musíte nejaké to puzdierko si tam dať, tak to už je tá doba práveže, kde sme sa dostali, že už sa ani ďalej možno ani nedá. Že už len viete to zrýchľovať a pod. Čiže to je na tom to najkrajšie. Aj ten dizajn je pekný. V podstate ja sám používam EliteBook radu 1000 a mám X360. To je proste nejaké to ďalšie nad tým a viem si ho tak otočiť ako tablet. Že proste si ho položím a môžem všetky tie štatistiky, prevedenie alebo nejaké grafičky, ukázať, alebo prípadne klienti majú radi niekedy, keď niečo zobrazíte graficky. Že proste ukážete mu nejaké video tých rád, lebo určite nájdeme všade na Youtube od tých HP videí o každom produkte veľa vecí. A niektorí sledujú, niektorí nesledujú, ale jedno video je, kde vám ukážu všetky rady a tam vtedy klient fakt pochopí, že prečo je lepšie možno do toho investovať a prečo nie. Že čo vlastne chcú. Lebo tí klienti vždy, ktorí ma aj oslovujú, ako vždy si nechávajú poradiť, to je akože super, že to ešte stále funguje. Lebo máte už toho veľa. Viete si všade všetko preklepnúť, pozrieť, aj pomaly už ísť pozrieť a teraz v podstate chcú vedieť, že: „Dám ti 1 000 euro, aký notebook?“ alebo: „Dám ti 1 500.“ Už sa hneď obraciam na tú radu. Lebo ja zo svojich vlastných skúseností viem, že sám to používam roky a je to, proste je to niečo dobré. Určite aj Habaki to používa. 

M: Čiže z toho, čo si teraz povedal vychádza, že je dobrý ten notebook. 

LZ: Jednoznačne. 

M: Habaki, toto by ma zaujímalo úplne na záver. A vlastne viete čo, chalani, oboch z vás, lebo z tohto som totálny ja že jeleň. Číslovania napr. Intel procesorov a týchto vecí. Zachránite ma? Lebo ako tomu má laik rozumieť? Ako sa tie série a rady vyvíjajú? Prechádzame teraz od HP k Intelu a k procesoru. Ako to je? Na základe čoho, prečo sú tie názvy, v podstate pre nás laikov, úplne nepochopiteľné? Je to 4-jadrový procesor, čísla sú tam úplne iné atď. Ako prečo? Zachráňte ma. 

TH: Teraz si normálne zalovil do silných vôd, že 4-jadrový. 

M: My, ktorí máme tie 10-ročné notebooky doma, presne, o ktorých si hovoril, tak my ešte akože spomíname na ne. 

TH: Jadrá v procesore je dierka v jabĺčku, áno. Tak je to v podstate veľmi jednoduché. Tak isto ako v HP máme rady 200, 400, 600 atď. Tak Intel to má vyriešené spôsobom i3, i5, i7. Majú ešte aj niektoré ďalšie označenia typu Celeron a Pentium, ale to je presne to, o čom som hovoril, že ten trend je presun od nižších konfigurácií, od menej výkonných ku výkonnejším. Takže budem hovoriť o tých i3, i5, i7. A to je asi pre bežného používateľa najdôležitejšie. Sú tam potom ešte niektoré ďalšie dôležité označenia. Buď kódovým menom typu Comet Lake, Tiger Lake a pod., alebo tým číselným, tým naozaj nechcem používateľov zaťažovať, pretože to je skutočne vec, ktorú buď ak má používateľ alebo zákazník záujem používať, tak si ju dohľadá. Koľko má ten procesor jadier a pod. Dôležité je to, že i3, i5, i7. Z môjho pohľadu na bežnú kancelársku prácu je optimálna i5. Pre všetkých tých, ktorí chcú s tým notebookom robiť aj nejaké také výpočtovo náročnejšie veci typu editovanie fotiek alebo nedajboh videá, tak i7. A pre tých, ktorým je aj toto málo, tak potom ešte máme špeciálnu skupinu notebookov, ktoré sa volajú mobilné pracovné stanice. A tam už potom sú profi grafické karty na strihanie atď. A stále je to v mobilnom notebookovom prevedení. 

M: Často sa stretávam s tým, keď si pozerám napr. ponuky už niektorých e-shopov priamo, ktoré dodávajú notebooky zákazníkom koncovým, často laikom, že sú nakonfigurované tak zvláštne. Že máš napr. niektorú z tých vyšších rád, povedzme, že by to bola 800-vka, teraz tu len tak trepnem, a pritom tam má procesor, ktorý je pomerne z tých slabších. Že na základe čoho sa to skladá niekedy tak čudesne? Že rad toho notebooku napr. je vysoký, ale rad toho procesora patrí medzi tie nižšie. Je to o tom, aby sa docielila nejaká cena alebo čo je tam hlavný zámer v tomto prípade? 

LZ: Áno, určite s tebou súhlasím. Je to aj o cene, ale to nie je len o tom. V podstate každá krajina v rámci Európy má svoje špecifiká. Ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Slovensko, Česko a pod. majú tých svojich obyvateľov nejako aj inak gramotných, inak finančných a finančne zabezpečených a pod., čiže nie každý si dokáže v podstate kúpiť tie najlepšie konfigurácie. Ale čo je dobré, HP umožňuje vlastne skoro všetko všetkým. Lebo vy nielen to, že sú aj dané tie konfigurácie, presne dané, že máme tieto triedy, tieto procesory, z každej nejakej aj 6 – 7 modelov, tak vieme si aj nakonfigurovať ten notebook. 

M: Čiže urobíš si skladačku ako keď si objednávaš nové auto, napr. 

LZ: Máme na to konfigurátor HP.

M: Bentley. 

LZ: Presne tak. Čiže vieme si presne nakonfigurovať. Niektoré rady, už tie vyššie, umožňujú aj od jedného kusu. Čiže vie si zákazník aj prispôsobiť. Bežne sa to v korporácii deje, lebo niektorí fakt potrebujú tam také nezmyselnosti, že proste dať si tam ten sériový port, lebo ešte niektorí fungujú na tom a pod. Alebo nedať si ho. Alebo prípadne dať si tam ten, ja som sa už stretol s takou srandou, že i7 a 1-terový disk a nedali si tam SSD, lebo v podstate nechceli to, lebo chceli ušetriť na niečom, čo do budúcna chcú zameniť. A majú proste to nejak ošetrené vo firme, že každým rokom sa musí niečo zameniť a na to sú financie, čiže aby mohli aj ďalej používať. Lebo niekedy viete, kúpite a 5 rokov sa s tým nič nedá robiť a tie financie zbytočne prepadajú. Čiže každá, a my hlavne tí Slováci, sme takí špecifickí fakt národ v tomto, že si tie konfigurácie, aj Habaki určite, keď vyberá pre Slovensko, že čo je vhodné, tak určite má viacero zábav. Ja už to roky sledujem za to obdobie, ako sa to hrozne utriasa. A teraz dokonca máme aj najlacnejšiu 250-ku s i7, čo som absolútne netušil, že sa také niečo môže udiať. Že proste niekedy k tým úplne tým najlacnejším dôjde takýto, proste ako z vyššej radi Intel Core i7, že tam bude takýto procesor. A predsa, stalo sa. A tento rok prvýkrát to máme túto sezónu na skúšku, že čo to prinesie. Ale samozrejme, chceme tým len docieliť, vyskúšať, čo tým klient vlastne chce. Že či to bude chcieť alebo nebude chcieť. A či to vieme zopakovať, nevieme zopakovať, to uvidíme až trošku po tejto sezóne. 

M: Laco, na teba asi štyrikrát gestikulačne ukázal počas tejto výpovede, takže Habaki, ak máš záujem o nejakú záverečnú výpoveď na záver tohto podcastu poslať Slovensku, tak nech sa páči. 

TH: Tak, ja mám to šťastie, alebo časťou náplne mojej práce je to, že som zodpovedný aj za konfigurácie, ktoré sa budú v Československu predávať, pretože možno sme to ešte nespomenuli, ale my sme z pohľadu firmy HP jedna krajina Československo. Tzn. som zodpovedný za Slovenskú ale aj za Českú republiku. Sme skutočne veľmi previazaní. Keby sa ma niekto spýtal, či sme jednotka na Slovenskom trhu, ja neviem, pretože všetky prieskumy, ktoré dostávame, berú do úvahy krajinu Československo. Čiže k tomuto by som povedal len toľko, že 100 ľudí, 100 chutí a častokrát sa stane, že niekto si vyberie Bentley a chce do toho 2-litrový benzínový motor, ktorý vôbec nie je adekvátny celkovej cene toho Bentley, ale jemu to jednoducho stačí. 

M: 1,5 TSi. 

TH: Napr. Presne tak. Takže máme zákazníkov, ktorí si vyberú daný produkt nie preto, že to je nabombované výpočtovým výkonom, ale je to pekné. A v takom prípade ušetria dosť veľa peňazí na to, aby si kúpili tento notebook, ktorý takto vyzerá a stačia mu absolútne minimálne výpočtové výkony vnútri. 

M: Hovorí Tomáš Hubocký, produktový manažér spoločnosti HP, ďakujem. 

TH: Ďakujem aj ja. 

M: A druhým hosťom v dnešnom WESTech podcaste bol Laco Zambor zo spoločnosti WESTech. 

LZ: Ďakujem pekne. 

M: Ďakujeme pekne, že ste nás dopočúvali až doteraz, priatelia. A opäť, tak ako vždy na záver, vám len pripomeniem, kde nás môžete pozorovať a počúvať. Je to jednak na Youtube alebo na Spotify alebo tak isto na Apple Podcasts. No a ak sa vám aj dnešný diel pozdával, budeme radi za vaše komentáre. Určite nám dajte vedieť vaše názory a tipy na to, čo by sme mohli riešiť v nasledujúcich podcastoch. Počujeme sa nabudúce, čaute. Spoločnosť HP vo svojich notebookoch používa procesory Intel i5 10-tej generácie.