M: Vitajte pri počúvaní a sledovaní WESTech podcastu. Na dnešný diel sa veľmi teším, pretože v štúdiu so mnou sedia hneď dvaja veľmi zaujímaví hostia. Laco Zambor, produktový manažér WESTechu. Ahoj. 

LZ: Ahoj. 

M: A Tomáš Hubocký, produktový manažér zo spoločnosti HP, čau. 

TH: Ahoj, ahoj. 

M: Ty si známy pod prezývkou Habaki. Ako to vzniklo? 

TH: Vzniklo to v časoch, keď som bol v Spojených štátoch a je to americké čítanie môjho priezviska. 

M: Čiže išlo to s tebou počas celých rokov a vydržalo to až dodnes. Thomas Habaki. 

TH: Tak nejak. Realita bola taká, že vlastne to priniesol kamarát, ktorý prišiel raz za mnou na návštevu do Štátov, tomu sa to veľmi zapáčilo a tak to aj skončilo. 

M: Naopak, Laco, ty si zase študovaný fyzik a napriek tomu, že si takýmto spôsobom išiel do svojho štúdia, do svojej vysokoškolskej etudy života, tak skončil si pri tom IT. Prečo ťa to zlákalo?

LZ: No, mňa to bavilo odmalička. To IT. Proste vyrastal som celý život s IT, lebo mali sme prvý notebook doma, čiže v podstate už sme to len, ťahal som to ďalej. A tá fyzika, to bolo čisto len hobby z mojej strany. Čiže začal som študovať to a už tí spolužiaci, čo mi tak vtedy pomáhali, tak ma v tom nechali a som to aj dokončil, doštudoval. Ale v podstate vždy ma to baví s IT. Čiže nebol dôvod ísť na tú fyziku a predsa u nás tu fyzici, majú to ťažšie. Čím ďalej horšie a horšie. Ale IT je vždy zaujímavejšie. 

M: Neprišli sme si sem robiť také, že bio a iba predstavovačky, samozrejme. Ideme sa rozprávať vecne a na to sa teším, pretože hovoriť budeme o spoločnosti WESTech a o HP. O tom, akým spôsobom sa všetko kombinuje v rámci týchto dvoch svetov. Poďme si teda predstaviť spoločnosť HP možno trošku aj z toho historického hľadiska, lebo ja teda čo viem, také tie úplné základy, že 1939. Myslím, že vtedy bola založená firma Hewlett-Packard, začínali tak isto v garáži. Ale ja, keďže nie som IT-čkár a nie som z fachu, tak toto sa ťa musím opýtať, Tomáš. Bolo to už vtedy o počítačoch? 

TH: Vtedy to ešte o počítačoch nebolo. Skutočne, ako si správne povedal, písal sa rok 1939, Palo Alto s pánmi Hewlett a Packard. Začalo to zvukovými oscilátormi, potom neskôr kalkulačkami. Počítače, tlačiarne prišli kus neskôr. Ale pri tých počítačoch a tlačiarňach to vlastne zostalo až doteraz. Ja by som možno spomenul z tej takej novšej histórie rok 2002, ktorý ja už si v spoločnosti HP alebo vtedy Compaq, pamätám, kedy spoločnosti HP kúpila červený Compaq. Niektorí si ešte možno pamätajú. Priblížim. Už v roku 2000 sme mali, vtedy sa to volalo palmtopy. To je to, čo dnes poznáme ako štandardný mobilný telefón. Mladší poslucháči alebo diváci, tí už možno ani iné ako dotykové telefóny nepoznajú. A pre tých starších pamätníkov, napr. Compaq HX 4700 bol v podstate mobilný telefón tak, ako ho poznáme dnes. Takže nebolo to, alebo nie je to žiadny nový koncept, a toľko k návratu do roku 2002 asi. 

M: V akých cenových reláciách sa to vtedy pohybovalo tieto telefóny, tieto typy? 

TH: Keď tak nad tým premýšľam, tak to možno nebolo ani ďaleko od dnešných moderných telefónov vyššej triedy. 

M: Len vtedy tá cena znamenala trošku niečo iné v slovenských korunách. 

TH: Samozrejme, a už vôbec to nebolo primárne na telefonovanie. Boli to mobilné zariadenia PDA, ktoré slúžili na skenovanie skladových položiek. Boli to viac pracovné nástroje ako komunikačné. 

M: Keď sa dnes rozhliadneme okolo seba na Slovensku, tak kde môžeme vidieť asi tak tie najväčšie stopy spoločnosti HP? Sú nejaké také veci, o ktorých možno ani nevieme, neuvedomujeme si ich, ale ideme okolo nich a za toto môže HP? V tom dobrom slova zmysle. 

TH: Tak určite sa nájdu používatelia, ktorí na HP nenájdu dobré slovo, ale myslím si, že väčšina nás chváli. Koniec-koncov nemám úplne presné čísla na Slovensko, ale v Československu sme najpredávanejší výrobca desktopov a notebookov, takže kamkoľvek prídete, alebo často mnohí doma používate notebook, zvlášť teraz. Máme tu moderné dištančné vzdelávanie, takže HP notebooky, HP desktopy, HP monitory, klávesnice, myši, všetko toto je naše. Plus samozrejme HP tlačiarne. 

M: Laco, ty si vo WESTechu iba jeden rok, ale s HP spolupracuješ naozaj dlhoročne. Tuším 8 rokov. 

LZ: Áno, je to tak. 

M: Takže, vedel by si povedať nielen o portfóliu HP, ale začnime od WESTechu ako takého. Skús nám predstaviť tím ľudí, ktorí vo WESTechu sa zameriavajú práve na HP. 

LZ: Áno. Do WESTechu som prišiel za takých zaujímavých okolností vzhľadom k tomu, že to bola celkom pre mňa taká výzva, lebo predsa vo WESTechu nikdy veľmi to HP nebolo, ani nikdy historicky. Bolo to len také vždy akoby 1:1. Že proste, keď niekto niekedy niečo chcel v živote raz za polroka alebo raz za rok nejaký ten notebook, tak sa predal. A ja som videl tam ten veľký nejaký potenciál do budúcna. Jednak aj teraz, že proste tá firma dokáže aj pri tejto značke rásť. Čiže to som vlastne začal s tou značkou tak trošku opatrne. Síce prišiel som z veľkej lode, prišiel som od distribútora jedného, čiže v podstate všetky tie procesy v rámci HP a v rámci toho ďalšieho predaja partnerom až koncovým, mi bolo veľmi známe. Čiže to už, proste bol som dosť dopredu a skôr som sa potreboval akoby jemne vrátiť na tie začiatky. Čiže prvá vec, čo sme urobili, tak sme nejaké portfólio zalistovali, tých produktov, a samozrejme pri tom mi pomáhali aj nejakí tí tímoví hráči od nás. Ako tie naše zlaté dve asistentky, ktoré musím tu spomenúť. Sú veľmi šikovné. Čiže oni určite mi aj s tým pomohli. A taktiež mi aj pomohli tí jednotliví dodávatelia s nejakými, samotní HP-čkari, aby som niečo tam, proste nejako to slušne dal. 

M: Skromný chlapec. 

TH: Tak ho poznám už 8 rokov. 

LZ: Predsa každý potrebuje nejakú tú pomoc v živote, čiže pre mňa to bolo v tom smere jednoduchšie. Na druhej strane trebalo nastaviť nejaké to portfólio aj na tú klientelu, lebo predsa WESTech má takých špecifických klientov rôzneho druhu, majú rôzne zameranie. Fakt sme veľmi širokopásmoví, by som povedal, aj v rámci dodávok rôznych. Dokonca aj sme veľmi silní v rámci Európy, čiže to neni len, že firma, ktorá pôsobí len na Slovensku. Sme aj v celom tom MEA sektore, kde aj HP je. Čiže to boli také prvé začiatky. Po nejakom polroku už sa to začalo trošku viac hýbať. Mapujem to niekde okolo toho apríla, mája, kde už aj sme stali sa tým gold partnerom v HP. Čiže splnili sme nejaké tie prvé kritériá. A taká dosť dobrá novinka, od 1. novembra by sme sa mali stať nejakí tí HP Power with CDR, čo je nejaký spôsob subdistribútorstva. Čiže postúpili by sme ako partner na tú najvyššiu priečku v HP. Čiže je to celkom dobrý trend do budúcna vlastne to aj udržiavať a starať sa. Čiže aj preto sme tu. 

M: Tak si prejdime portfólio, ktoré HP momentálne ponúka a samozrejme, ktoré aj WESTech týmto svojím spôsobom sprostredkúva. Neviem, kto z vás, chalani, chce k tomu začať, ale predpokladám, že Habaki. 

TH: Tak my už sme to tu troška otvorili túto tému portfólia. To základné rozdelenie je samozrejme printing a computing. Tzn. počítače a tlačiarne. Tým tlačiarňam sa teraz veľmi ...

M: Ideme skôr asi k počítačom. 

TH: Presne tak. A tam máme ďalšie základné rozdelenie a to je commercial a consumer, tzn. primárne produkty určené pre firemného zákazníka a produkty primárne určené pre domáceho zákazníka. Treba povedať, že dnes ten trend je taký, že v podstate všetko to smeruje k jednému typu zariadení. Napriek tomu treba povedať, že ten firemný zákazník, a teraz nehovorím o nejakej malej firme, ale budem hovoriť viac možno o veľkých firmách až korporáciách, tie majú troška nadštandardné požiadavky na tie produkty. Tzn. potrebujú, aby tam bol nejaký vzdialený manažment, aby ten produkt mal dlhší životný cyklus, pretože tam potom technologicky vznikajú veci, kedy firma si vytvorí tzv. image disku a potrebuje ten image disku inštalovať na všetky nové notebooky. Takže keby to vyzeralo tak, že vyrobíme jeden typ notebooku a o tri mesiace ďalší, ten veľký firemný zákazník by bol nútený pretvárať ten image, otestovať ho atď. Čiže toto sú skôr také korporátne vlastnosti. 

M: Ale nerozprávame sa tu teda iba o softvérových, ale aj o hardvérových vlastnostiach. Tie počítače musia byť celkovo upravené na to, aby boli dlhoročne použité v tomto segmente. 

TH: Aj to, ale hlavne, aby boli dlhodobo dostupné od výrobcu, pretože predstav si, že si zvykneš jazdiť na nejakom aute a ...

M: Bentley. 

TH: Napríklad. A teraz ťa naštvú, pretože ideš si kúpiť svoje druhé Bentley za rok a je iné ako to, čo už máš doma. To je naozaj ako problém. 

M: Jasné. To ma dokáže naštvať. 

TH: Hej. Takže z tohto pohľadu presne k tomu pristupuje ten firemný zákazník. Čo je možno typickému používateľovi alebo možno nášmu poslucháčovi bližšie, tak to je napr. vlastnosť výrobcu procesorov Intel, ktorá sa nazýva vPro a je to forma vzdialeného manažmentu, kedy sa ten administrátor alebo jeden používateľ môže pripojiť na počítač iného používateľa aj vtedy, keď je ten počítač buď vypnutý alebo je trebárs v BIOS-e, tzn. vtedy, keď nie je funkčný operačný systém. 

M: Dostaneme sa k tomu aj detailnejšie, pretože je to naozaj aktuálne vzhľadom na dobu, ktorú žijeme. Ale poďme opäť na chvíľku do WESTechu. Keď si vyberajú ľudia notebooky alebo desktopy a má to byť teda biznisový alebo súkromný účel, naozaj si dávajú záležať na tom, nechajú si poradiť alebo skôr si nájdu niečo, vygooglia si a pozdáva sa im tento počítač, a či už je to do firmy alebo pre seba, tak chcú ísť viac podľa seba? 

LZ: U nás je to trošku také špecifickejšie vzhľadom k tomu, že my máme na starosti v podstate viac tých skupín tých klientov. Jednak sú to nejakí tí korporátni klienti, tí väčší, potom sú zas tí stredná vrstva, nejaká tá, čo vlastne sa predáva bežne v tých kamenných shopoch. Čiže vidíte na hocijakých predajniach typu, čo vidíte v Košiciach, Prešove alebo prípadne tuto v Banskej Bystrici a Bratislave. Čiže v podstate to je taká klientela, ktorá si vždy vyberá sama. Väčšinou dá si aj samozrejme poradiť, ale sú to takí ľudia, ktorí v podstate vedia, čo chcú. Vedia, ktoré značky chcú a čo chcú približne, aký model. Potom je tu tá skupina tých SMB, tých menších klientov, ktorí samozrejme si dávajú aj poradiť. Hlavne v tom komerčnom svete. Čiže v tých komerčných notebookoch. Čo sa týka tých konzumeráckych, tých spotrebiteľských pre tú domácnosť, tak je to tam také trošku veľmi zaujímavé vzhľadom k tomu, že každý potrebuje na to domáce použitie to najlepšie, najkrajšie a aby to aj vyhovovalo jednak manželke, jednak nejakým deťom alebo podobne, aby sa mohli na tom hrať. Takže máme to také hodne pestré a tí zákazníci vedia aj hodne zaujať. Že niekedy im viac vyhovuje nejaká farba ako nejaké tie parametre vo vnútri. Čiže ten segment je hodne aj u toho HP široký. Preto vlastne, keď ten veľký rozdiel medzi tým consumer a komerčným svetom vidíme v tom, že v podstate v tom consumery je viac tých farieb, rôznych tých dizajnových vecí a krajších. A v tom komerčnom svete zase je to také skôr na tú kvalitu. Aby to ten notebook vydržal čo najdlhšie, v podstate, aby sme ho mali na stole v práci nejaké to obdobie, nejaký deň-dva, aby sme to nemenili ako Bentley. Čiže v podstate aby to vydržalo dlho. Aj to HP samotné dáva nejaké tie služby navyše v tom komerčnom svete. Čiže nejaké tie next business day on-site alebo prípadne na nejaké iné výnimočné, ochrana disku a pod. pred nejakými pádmi, čo v tom consumer svete nie je. Tam je to vlastne stavané skôr na nejakú tú kratšiu etapu života toho produktu ako v tom komerčnom. Čiže v tomto je to také hodne každý deň inšpiratívne. 

M: By ma zaujímalo, Tomáš, z tvojej strany, že či musíte riešiť v HP aj presne také veci, že niektorý ten zákazník si príde vybrať ten notebook, ktorý je ružový. Či sa tomu musíte prispôsobovať. Možno niekedy v tom vývoji produktov aj neprihliadať až tak iba na technológiu, ale možno na tie vedľajšie produkty, vedľajšie efekty toho, že niekedy si vyberá notebook naozaj laik. 

TH: Tak ako Laci poznamenal, tie svety sú trošička rôzne napriek tomu, že to vyzerá, že sa kupuje jeden noťas, tak presne tak, ten konzumerský svet je zameraný na farbičky, na dizajn, na ja neviem, herné grafické karty, ktoré proste, aby sa dieťa mohlo hrať najnovšie hry a pod. Kdežto ten komerčný svet sa snažíme skôr profilovať ako jednoduchší, spoľahlivý, funkčný. 

M: Aké sú základné piliere, ktorými sa riadi HP, možno aj s prihliadnutím na to, čo sme si dnes povedali?

TH: Určite sú to, určite ten vývoj nových produktov je zameraný na také tri hlavné veci. Ja si teraz spomínam, keď som začiatkom roka 2019, presne tak, som prezentoval jeden slide presne, že čo berieme hlavne do úvahy. Aké sú také piliere vývoja našich nových produktov a boli to dizajn, zabezpečenie a pripojiteľnosť. A vtedy sme o žiadnej korone, o ničom takom, o týchto trendoch, ktoré tak zrazu prišli, nevedeli. A veľmi sa mi páči, teraz som sa k tomu počas svojich prezentácií vrátil, a hovorím, že tak troška sa priznám, že mi aj tá korona hrá do karát, pretože skutočne HP už, ja neviem, niekoľko rokov stavia vývoj produktov na dizajne. Tzn. musí byť ten produkt aspoň troška dobre vyzerať, musí byť ľahký, musí byť prenositeľný, musí byť odolný. Tzn. existujú nejaké štandardné military testy, nie, že by to boli nejaké testy pre vojsko, ale jednoducho tak sa tieto testy nazývajú, kde máme vrátane testov napr. pád z výšky 1 meter, rôzne zrýchlenia, prašnosť prostredia, vlhkosť prostredia, teploty prevádzkové a pod. Čiže musí tam byť aj toto všetko obsiahnuté. Prostredná časť, a tá je dnes veľmi dôležitá, to je zabezpečenie toho produktu, no a samozrejme konektivita. Tzn. ten trend je taký, že dnes ľudia pracujú či už z domu, z kaviarne, z hotela, proste z ciest, takže tie nároky na pripojenie sú naozaj vysoké dnes. 

M: Na záver sa môžeme vrátiť vlastne k tomu, čo už si Tomáš raz naznačil, a to je korona, ktorá teda prišla, zmenila nielenže životy osobné mnohým z nás, ale zmenila pracovné návyky v rámci veľkých korporátov aj v rámci menších firiem, čiže muselo sa asi veľa zmeniť aj vo WESTechu a potom sa určite môžeme dostať aj k technológii s HP, ktorá sa tomuto momentálne venuje. 

LZ: Áno, určite. Korona vlastne všetkých ľudí, ktorí bežne pracujú v tomto priemysle, a v podstate v IT a v tejto skupine nielen, aj myslím, že aj v iných sektoroch. Museli sme všetci nejako to začať pracovať jednak z domu alebo resp. na nejakých, by som povedal, takých pracoviskách, lebo niektorí z domu ani nemôžu kvôli deťom a pod. Ja mám tiež takých dvoch malých, ktorí ma vždy vedia zaujať, čiže je to ťažšie. Radšej idem niekde mimo, niekde na jazerá alebo pod. Čiže lepšie sa tam pracuje, viete sa tam sústrediť a pod. Čiže tí ľudia už potrebujú proste tie produkty mať nejaké tie prenosné. Čiže nejaké tie noteboočiky, ktoré sú menšie, ľahšie a tohto dizajnového typu. A ja ešte som sa zabudol trošku spomenúť, ako som predstavoval tím, my ešte máme aj také marketingové oddelenie u nás vo WESTechu, ktoré sa tomuto aj trošku precízne venuje, aby propagovalo jednak tie dizajnové kúsky a tie ľahšie. Lebo tí klienti, už zisťujeme, že každým tým rokom pribúda viac tých klientov, ktorí si dávajú fakt záležať na tom výzore toho notebooku aj, nielen na nejakej funkčnosti, ale aby aj spĺňali nejaké tie svoje dennodenné parametre. A to práve teraz v korone je hodne silný tlak na toto, lebo v podstate tí ľudia sú jednak cestovní, jednak v podstate viete, keď vám príde nejaké dvojročné dieťa, niečo chytí, nejaký kábel, tak sa potrebujete rýchlo odpojiť a ujsť. A to určite neujdete s nejakým tým starším  5-6-ročným notebookom s váhou 4 kilá. 

M: To je ťažké, to sa nedá. Inak Tomáš sa už asi dvakrát nadychoval, tak dajme mu teda priestor na záver. Poďme sa porozprávať o tej technológii vzdialeného manažmentu vPro. 

TH: To môžeme, ale mňa by predsa len, trošku ti zoberiem, Luki, tvoju prácu a spýtam sa Laciho jednu zásadnú otázku. Ako sa chceš na jazere v lete sústrediť na prácu? 

M: Záleží, kam chodíš. Na Čunovských napr. tu pri Bratislave, to je nuda pláž. Takže neviem, aké miesta vyberáš. 

LZ: Vzhľadom k tomu, že ja už tam chodím 4 roky na tie Senecké jazerá. 

M: Senecké, to je v pohode.  

LZ: Už ma to veľmi nejako nevie až tak upútať. Predsa, keď tam dlhodobo chodíš, každý skoro deň. Lebo predsa je to tam krásne. Čiže vieš si už všetko ostatné vypnúť, a objednať si možno jedno pivo, a v pokoji pracovať. Čiže niekedy sa to dá. Záleží od počasia, samozrejme. Keď je zle vonku, tak asi v nejakej búrke tam sedieť nebudem. 

M: Inak vy tu teraz ste úplne že etalón morálky pracovnej. Jeden hovorí, že mu vyhovuje korona, druhý hovorí, že si objedná pivo k robote. Chlapci, šéfovia myslíte, že nebudú počúvať tento podcast alebo čo? A nastalo ticho. 

TH: Naopak. Zopakujem. Korona mi trošku hrá do karát a pomáha mi robiť prácu lepšie. 

M: Neopakuj a poďme teraz k tej technológii manažmentu vPro. 

TH: Poďme. Tak toto je jedna z vecí, ja som vždy počas mojich prezentácií hovoril, Laci to pozná, typický používateľ moja mama. Lebo mnohokrát sa stane: „Počuj, ty robíš v tom HP, zmizla mi ikonka z desktopu“, a podobné veci, možno to poznáte. Takže jednoducho tá vPro technológia nie je úplne vhodná v situáciách, kedy zmizne používateľovi ikonka z desktopu, ale poďme sa rozprávať o vplyve tejto technológie na situácie, kedy banka má 200 pobočiek a v každej pobočke ten ajtík, ktorý vie riešiť elementárne veci, nemôže sedieť. Tzn. veľmi ľahko si ten zákazník, používateľ alebo firma, spočíta, koľko ich stojí to, že urobí výjazd technika niekam do Hornej Dolnej, keď jednoducho musí ten technik sadnúť do auta, to auto niečo stojí, čas stojí, atď., vz. keď sa ten administrátor alebo supportný človek pripojí na diaľku, pozrie sa, čo je s tým počítačom. Či už treba prestaviť niečo v BIOS-e alebo to nedajboh padlo do modrej obrazovky. Čiže vo všetkých týchto situáciách, to sú tie rozdielové situácie, kedy bez vPro človek musí sadnúť do auta, ísť tam, kedy jednoducho vystúpiť, nastúpiť, lebo reštart nepomáha. Verzus naozaj to vPro, pomocou ktorého používateľ alebo administrátor môže nastaviť veci na diaľku. 

M: Čiže budúcnosť vzdialeného manažmentu je vPro, ideálne na Seneckých jazerách s pivom v ruke. 

LZ: Presne tak. 

M: Okej. Som veľmi rád, že títo dvaja páni dnešní prijali moje pozvanie. Laco Zambor, ďakujem. 

LZ: Ďakujem. 

M: A tak isto aj produktový manažér spoločnosti HP, Tomáš Hubocký. 

TH: Ďakujem aj ja. 

M: Laco, aby som nezabudol, aj ty si produktový manažér. 

LZ: Presne tak. 

M: A vám, priatelia, ďakujeme, že ste nás sledovali a počúvali, a veríme, že sa vám dnešný diel WESTech podcastu páčil. Samozrejme, môžete nás počúvať a sledovať aj naďalej. Či už je to na našom kanály na Youtube, Spotify alebo Apple podcasts. A budeme vďační za každý komentár alebo návrh na témy, ktoré by sme mohli rozoberať opäť nabudúce. Majte sa pekne, dopočutia.